Vznik línie Šahanka je úzko spätý s praktickými skúsenosťami zo včelárskej praxe pána Kissa zo Šiah a riešením závažných, hlavne zdravotných, problémov včelstiev, ktoré počas včelárskej praxe nastali. Išlo najmä o riešenie moru včelieho plodu ale neskôr aj o boj proti klieštikovi, či nozematóze.
História Šahanky ale začína pri začiatkoch včelárenia pána Kissa, ktorého hlavným zámerom bolo chovať nebodavé včely. Už od prvého včelstva dbal na miernosť a na základe toho selektoval matky v chove…
Na prelome tisícročí, pri prechode na intenzívnejší chov včelstiev, došlo k výskytu závažného problému, ktorý významne ovplyvnil ďalší vývoj ich včelárskej činnosti.
Počas výkonu činnosti asistenta úradného veterinárneho lekára p. Kissa boli realizované kontroly včelstiev v oblasti Plášťoviec. Pri jednej z kontrol bol potvrdený výskyt moru včelieho plodu na včelnici, ktorá bola z hľadiska hygieny a technického stavu na vysokej úrovni. V kontraste s tým sa v blízkosti nachádzala zanedbaná včelnica so starými úľmi a výrazne opotrebovanými rámikmi, kde sa ochorenie nepreukázalo. Táto situácia bola u p. Kissa spúšťačom otázok o mechanizmoch šírenia ochorenia a odolnosti jednotlivých včelstiev.
Zásadný začiatok riešenia problematiky moru včelieho plodu ale nastal po zakúpení väčšieho počtu včelstiev od vtedy známeho včelára. Nanešťastie bol až po prevoze na včelnicu, pri následnej kontrole včelstiev, zistený masívny výskyt moru včelieho plodu. Infekcia bola viditeľná približne u tretiny zo 100 včelstiev. Táto situácia viedla k intenzívnemu štúdiu odbornej literatúry a hľadaniu alternatívnych prístupov riešenia tohto problému.
Na začiatok bolo potrebné pochopiť, prečo je napadnutá „len“ tretina včelstiev a zvyšné nevykazujú známky infekcie. Preto po pozorovaní a konzultácií s odborníkmi sa najprv vykonal experiment so sledovaním pohybu včiel medzi úľmi, ktorý potvrdil vysokú mieru migrácie jedincov medzi tými včelstvami. Tento fakt potvrdil to, že samotná prítomnosť patogénu nemusí automaticky viesť k prepuknutiu ochorenia vo všetkých včelstvách.
Následne bol aplikovaný systematický postup, ktorý vychádzal z poznatkov o more včelieho plodu, ale aj o biologickom živote včiel a včelstva. V infekčných včelstvách sa zlikvidovali rámiky, včelstvá sa preložili do nových úľov na medzistienky. Dôsledne sa dezinfikovalo náradie a okolie. V infekčných včelstvách sa vymenili matky za tie, ktoré boli odolnejšie a infekcia pri nich neprepukla. To všetko bolo ešte podporené ďalšími rôznymi ošetreniami a prikŕmením.
POZOR! Uvedený postup nie je kompletný a predstavuje súkromné know-how. V žiadnom prípade nejde o návod na riešenie infekcie moru včelieho plodu! Postupujte v súlade so zákonom č. 39/2007 Z.z.!
Počas nasledujúceho obdobia došlo k výraznému zníženiu výskytu ochorenia. V priebehu jedného roka sa klinické príznaky takmer u väčšiny včelstiev eliminovali.
Táto skúsenosť vytvorila základ pre ďalší systematický prístup k selekcii včelstiev. Bolo dokázané, že mor včelieho plodu je možné riešiť aj inou cestou ako spálením celých včelstiev a to genetikou!
Následne bola nadviazaná spolupráca s odborníkmi z vedeckých inštitúcií, vrátane Slovenskej akadémie vied, konkrétne s Jozefom Šimúthom a Jaroslavom Klaudinym. Výskum sa zameral najmä na antibakteriálne vlastnosti materskej kašičky, ktorý trvá dodnes… Počas niekoľkoročnej spolupráce boli odoberané vzorky lariev, robotníc rôznych vekových kategórií, trúdov či materskej kašičky a v momentálnej dobe sa výskum sústredil na materskú kašičku.
Výsledky výskumu umožnili hodnotiť antibakteriálnu aktivitu materskej kašičky voči pôvodcovi moru včelieho plodu a následne tieto poznatky využiť pri selekcii včelích matiek. A tak sa odolnosť voči moru včelieho plodu stala prioritnou vlastnosťou včelích matiek, nakoľko s tým súvisí aj hygienický pud a ďalšie odolnosti včiel.
Preto na základe dlhodobého pozorovania a selekcie vznikol šľachtiteľský program línie Šahanka, ktorý zohľadňuje viacero parametrov:
- odolnosť voči chorobám,
- produkciu medu,
- produkciu materskej kašičky, peľu, propolisu a vosku
- miernosť včelstiev,
- jarný rozvoj,
- celkovú vitalitu.
Významným kritériom sa stala aj schopnosť včelstiev produkovať väčšie množstvo materskej kašičky, čo bolo považované za jeden z indikátorov biologickej kvality a vitality.
Výsledkom tohto dlhodobého selekčného procesu je línia Šahanka, ktorá je charakteristická:
- zvýšenou odolnosťou,
- dobrým produkčným potenciálom,
- miernym správaním,
- stabilitou v rôznych podmienkach
a bola v roku 2017 uznaná ako línia slovenskej kranskej včely a stali sme sa šľachtiteľským chovom.
