Včelárstvo Kissovcov píše viac ako 50-ročnú históriu, ktorá sa začala skromne – s jediným včelstvom. Postupom času sa však z pôvodného nadšenia a záujmu o včely vybudovalo stabilné a profesionálne včelárstvo, založené na dlhoročných skúsenostiach a dôslednej práci.
Zlomovým obdobím bol najmä prelom tisícročí, kedy sa včelárstvu začali venovať naplno. Vďaka systematickému prístupu, pozorovaniu a pochopeniu prirodzeného správania včiel sa postupne vypracovali medzi rešpektovaných odborníkov – nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Vyvrcholením ich dlhoročnej práce a selekcie včelích matiek bolo vyšľachtenie vlastnej línie slovenskej kranskej včely – línie Šahanka, ktorá odráža ich filozofiu včelárenia: dôraz na vitalitu, prirodzené vlastnosti a prispôsobenie sa miestnym podmienkam.
V posledných rokoch sa k včelárstvu pridala aj ďalšia generácia. Ich vnučka postupne preberá skúsenosti, poznatky a každodennú prax, čím zabezpečuje kontinuitu a ďalší rozvoj tohto včelárskeho smeru. Svojou prácou nadväzuje na tradíciu rodiny a zároveň ju posúva ďalej medzi novú generáciu včelárov.
Nič nepovie o práci Kissovcov viac ako nezávislé články ľudí, ktorí ich zažili:
Včelín Alexandra Kissa v údolí Olvári
14. septembra 2012
Už dlhšie ma zaujíma, z čoho pozostáva práca včelára. Ako sa vyrába táto zlatá tekutá pochúťka plná liečivých látok. Ani si neviem predstaviť, ako si tieto malé, bzučiace a bodavé stvorenia vôbec nájdu cestu domov do svojho úľa. Možno aj preto bolo takým zážitkom stretnúť Alexandra a Annu Kissovcov neďaleko Šiah, pri bráne údolia Olvár, ktorí ma zoznámili so včelárstvom.
V priebehu desaťročí sa Alexander Kiss stal skutočným milovníkom včelárstva
Alexander Kiss nie je len tak hocijaký včelár. Včelárstvu sa venuje už viac ako štyridsať rokov a z toho, čo viem povedať, je pravdepodobne jedným z najväčších odborníkov v tejto oblasti. Steny ich malej včelnice sú plné prestížnych certifikátov. V roku 2009 získal zlatú plaketu Slovenského zväzu včelárov a v roku 2012 titul zlatého certifikovaného včelára Národného maďarského zväzu včelárov. Je členom včelárskych skupín oboch krajín a vedúcim organizácie včelárov Ipeľský Sokolec.
Na Apimondii, svetovom kongrese včelárov, dosiahol už dvakrát významný úspech so svojou suchou medovinou: v roku 2009 získal bronzovú medailu vo Francúzsku a v roku 2011 zlatú v Argentíne. A verte mi, toto je len niekoľko z mnohých ocenení, ktoré získal. Spolupracuje aj so Slovenskou akadémiou vied, s profesorom Jaroslavom Klaudinym skúmajú materskú kašičku v boji proti moru včelieho plodu a hniloby plodu a praktickú časť výskumu má na starosti Alexander Kiss .
„Napriek všetkému sa Alexander javí ako jednoduchý, pracovitý človek. Keby nezískal toľko prestížnych ocenení, myslím si, že by bol stále spokojný. A viete prečo? Pretože miluje to, čo robí. Pretože štúdium včiel a čo najdokonalejšie spracovanie včelích produktov napĺňa jeho život.“
Nevydržíme to, pýtame sa: a dá sa včelárstvom uživiť? Odpovedá: – Nie aby sme zbohatli. Ale aby sme žili čestne, áno.
Svoju kariéru začal ako zootechnik v družstve. „Toto som opustil v roku 1984 pre včely. Nikto nechápal, prečo. Videl a počul som priveľa vecí, ktorých som už nechcel byť súčasťou. Je mi lepšie tu vonku, medzi včelami, sám sebe pánom.“
Spoločnou vášňou páru je včelárstvo a zdalo sa mi, že sa navzájom dokonale dopĺňajú.
Včelárstvo je hlavným zdrojom príjmu manželov od roku 2000. Keďže však pred niekoľkými rokmi dosiahli dôchodkový vek, ukončili svoje podnikanie a znížili počet včelstiev z 230 na 130. Vo svojom včelíne tiež organizujú ukážky včelárstva, kde návštevníkom vysvetľujú umelé oplodnenie včelej kráľovnej a dokonca sa môžu návštevníci pozrieť aj do „mikrosveta“ včiel.
Včely pracujú: je jasne viditeľné, že v lesklých bunkách vytvárajú med a že matné bunky obsahujú vajíčka.
Mimochodom, aj my sme sa mohli pozrieť… Len sme s vyvalenými očami sledovali, keď Alexander Kiss začal kráčať hore kopcom k úľom, v šortkách a tričku, len s dymákom v ruke (a to tiež len pre naše potešenie). Keď sme sa potichu spýtali, kde sú ochranné pomôcky, ležérne poznamenal: on ich nepotrebuje. Ukázalo sa, že ich nepotrebujeme ani my… Jeho včely nie sú agresívne, ba dokonca sú prekvapivo pokojné.
130 úľov pri bráne údolia Olvár, neďaleko Šiah
„Pokiaľ nemávame rukami a nepôjdeme im do cesty, včely neštípu ,“ vysvetlil. „Je dôležité vedieť a malo by sa to učiť aj v školách: ak nás napadnú včely, mali by sme si čupnúť, zakryť si tvár rukami a nehýbať sa.“
Nechcel som uveriť, že ma včely nepoštípu, až kým som nedržal rámik so stovkami včiel! Bol to jeden z najväčších zážitkov môjho života. Chcelo to trochu odvahy, pretože po bodnutí včelou zvyčajne opuchnem.
Nie sú potrebné žiadne ochranné prostriedky: včely boli v priebehu rokov skrotené prostredníctvom selekcie.
Aj môj kolega fotograf sa musel pri fotení zblízka, bez ochranných prostriedkov, prekonávať. Ak sa pozorne pozriete na jednu z fotografií (označenú červeným štvorcom), vidíte, ktorá bunka obsahuje med a ktorá včela nazbierala peľ do takzvaného košíka na svojej končatine.
A na fotografii označenej modrým štvorcom vidíte včeliu matku. Áno, je to tá označená žltou bodkou. Kissovci sú profesionáli v oblasti chovu matiek. Túto činnosť si vieme s prehnaným prirovnaním predstaviť aj ako chov psov alebo koní.
„Skrátka: vyviazli sme bez jediného bodnutia. Len Alexander nám na svojej ruke ukázal, že sa netreba báť, ani keď vás bodne včela. Okrem iného sa Kissovci liečia bodnutím včely…“
„Keď ma naposledy bolel krk,“ dodáva jeho manželka, „priniesli sme do izby dve alebo tri včely, aby mi trochu uľavili od bolesti. Hneď som sa cítila lepšie.“
V každom prípade na to existuje dôvod: včelí jed, podobne ako hadí jed, je základnou surovinou pre niektoré lieky. Mimochodom, vďaka včelím produktom Alexander nechodí k lekárovi a prechladnutie či chrípka sú pre neho neznáme veci. Pred tromi rokmi bol nútený užívať sériu antibiotík – okrem toho lieky naposledy užíval, keď mal 12 rokov!
Parkinsonova choroba je medzi včelármi neznáma ako dôsledok bodnutia včelou.
– Život včiel je pre mňa zázrak! – nadšene hovorí Alexander Kiss. – Je to ako svet snov. Vieme o nich málo, no ľudstvo by sa od nich mohlo veľa naučiť. To je jeden z dôvodov, prečo rád robím prezentácie pre deti. Včely sú neuveriteľne pracovitý hmyz, ktorý žije mimoriadnym organizovaným životom. Chránia sa a pomáhajú si navzájom, najmä včelia kráľovná, ktorá svojimi zvukmi a vôňou riadi život celej rodiny. Každá včela má svoju úlohu, ktorú vykonáva dokonale. Nemajú žiadne nástroje, no dokážu prevážať a stavať. Stavajú svoje bunky presne na šesť alebo osem milimetrov. Na decimeter štvorcový je 400 buniek. Nič viac, nič menej.
Každý Alexanderov pohyb ukazuje, ako veľmi miluje včely. Nechce, aby sa niektorá z nich zranila! Predstavte si, niekedy ich dokonca pohladí svojimi veľkými rukami!
A čo vyrábajú včely? Samozrejme, vyrábajú med, ale zbierajú aj peľ (produkt samčieho pohlavia rastlín), materskú kašičku (jednoducho by som ju prirovnal k klíčkom), propolis (spracovaná substancia zo sekrétov rastlín) a včelí vosk (výlučok ich potných žliaz).
Dobrý včelár nemá inú úlohu, ako pozorovať život včiel a vedieť, kedy im čo vziať a kedy im to dať, aby netrpeli nedostatkom potravy a neboli postihnuté chorobami. Včelári používajú všetky včelie produkty, dokonca vyrábajú pastovaný med, propolisovú tinktúru, voskové sviečky a medovinu.
– Čím viac rastlín v blízkosti včely žije, tým lepší je ich med. Dobrá kvalita našich produktov je z 90 % zásluhou našich včiel a iba z 10 % nás.
Vytáčanie medu.
Život včiel je však, žiaľ, v ohrození. Správy o ich hromadnom vymieraní prichádzajú z rôznych častí sveta. Na jar sa s tým stretli aj včelári na južnom Slovensku: dôvodom je stále rastúci počet chorôb včiel, ktoré k nám prichádzajú zo zahraničia v dôsledku migrácie a dovozu. Včely by bez ľudskej pomoci teraz vyhynuli!
– A to je problém – varuje manželský pár. – Bez opeľovacej činnosti včiel by sa príroda narušila, výnosy by sa znížili. A tie ovplyvňujú nielen množstvo úrody, ale aj jej kvalitu. Stačí sa pozrieť na ovocné stromy: bez akéhokoľvek špeciálneho zásahu prinášajú rok čo rok bohaté a chutné ovocie. Starajme sa o včely, jeden z divov prírody!
Dozvedeli sme sa tiež, z akých častí sa úľ skladá a ako v ňom žijú včely.
V tejto miestnosti môžeme pozorovať život mikrosveta včiel.
Prinášam peľ do úľa. Žiadne zaháľanie!
Vytáčanie včelieho medu.
Včelia kráľovná riadi život celej rodiny pomocou zvukov a vôní.
Alexandrov včelín je plný vynaliezavosti. Napríklad je tam napájačka pre včely s vodou, ktorá steká po kmeni stromu.
Zdroj: Ujno.sk (https://www.ujno.sk/kiss-sandor-meheszete-az-olvari-volgyben), Preklad: Anikó Vrabčeková Kissová
Ďalšie zmienky o Včelárstve Kissovcov
Kniha “ A nagy Kiss“ – Najnovšia kniha veterinára na dôchodku a miestneho historika Istvána Mártona s názvom „Veľký Kiss“ bola vydaná pod záštitou Mestského úradu Šahy. Publikácia predstavuje mimoriadny život Alexandra Kissa, včelára a chovateľa včelích matiek žijúceho v malom mestečku pri rieke Ipeľ.
Zdroj: https://felvidek.ma/2021/03/29/marton-istvan-a-nagy-kiss/
Krst knihy – článok: https://felvidek.ma/2021/06/19/konyvbemutato-az-egyszeru-emberekrol-es-a-mehek-csodas-kozossegerol/
Medové raňajky – Vo vzdelávacích inštitúciách mesta Šahy sa konali vzdelácacie podujatia s názvoo Medové raňajky spojené s ochutnávkou medu. Počas kampane mohli deti ochutnať med od miestnych včelárov.
„Minulý rok sme kampaň na medové raňajky zorganizovali experimentálne. Bol to veľký úspech, ktorý nás inšpiroval k pokračovaniu. Tento rok sa do programu zapojili už štyri inštitúcie. „Našim cieľom je propagovať konzumáciu medu, ktorý je základom zdravého životného štýlu.“ informoval pre Felvidék.ma včelár Alexander Kiss. …
Zdroj: https://felvidek.ma/2016/11/25/mezes-reggeli-az-ipolysagi-tanintezmenyekben/
Ocenenia: V Argentíne získala zlatú medailu medovina Alexandra Kissa zo Šiah
Od 21.9.2011 do 25.9.2011 bola v Bueno Aires (Argentína) apimondia.
… Zo Slovenska bolo prijatých celkovo 42 súťažných vzoriek. A získané medaily dokazujú, že dosiahli mimoriadne dobré výsledky. Európske krajiny získali 6 zlatých medailí, jednu z 2 slovenských zlatých medailí získali Šahy. V kategórií domácich medových vín získala značka medoviny „Olympská medovina“ včelára zo Šiah Alexandra Kissa pred argentínskym strieborným medailistom a poľskom, pričom Poľsko je považované za medovinovú veľmoc, získalo brondzovú medailu. … Zdroj: www.sahy.sk Honti Lapok, November 2011.
Ďalšie články:
ujszo.com – Régió 2016. február 5. – Nezvyčajne mierna zima by mohla byť škodlivá pre včely (Káros lehet a méhekre a szokatlanul enyhe tél): Zdroj: https://ujszo.com/regio/karos-lehet-a-mehekre-a-szokatlanul-enyhe-tel
Honti Lapok, Apríl 2006 – strana 11. – Med je najstarší liek
Dňa 21. februára 2006 sa v klube dôchodcov v Fegyverne konala prednáška o včelárstve. Prednášajúcim bol Kiss Sándor, známy včelár. Vo svojej prednáške predstavil význam medu a včelích produktov.