Antimikrobiálne vlastnosti materskej kašičky včiel
Nakoľko stále prebieha výskum, nie je možné zverejniť úplné výsledky.
Biomedicína, medtech a zdravie:
Výskum antimikrobiálnych látok prítomných v larvovej potrave včiel (materskej kašičke) a ich úlohy v ochrane lariev pred morom včelieho plodu s potenciálnym využitím na zvyšovanie odolnosti včelstiev voči chorobám. Spolupráca môže zahŕňať testovanie antimikrobiálnej účinnosti rôznych zlúčenín in vitro aj in vivo, ako aj biologické testy ochranného účinku materskej kašičky na laboratórne chované larvy včiel.
Príbuzná štúdia k tejto téme:
Molecules 2018 Dec 7;23(12):3236. doi: 10.3390/molecules23123236:
10-HDA, A Major Fatty Acid of Royal Jelly, Exhibits pH Dependent Growth-Inhibitory Activity Against Different Strains of Paenibacillus larvae
(10-HDA, hlavná mastná kyselina materskej kašičky, vykazuje inhibičnú aktivitu rastu závislú od pH proti rôznym kmeňom Paenibacillu larvae)
Mária Šedivá, Maroš Laho, Lenka Kohútová, Andrea Mojžišová, Juraj Majtán, Jaroslav Klaudiny
Dostupné na: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6320966
Zhrnutie štúdie:
Štúdia preukázala, že 10-hydroxy-2-decénová kyselina (10-HDA), hlavná mastná kyselina materskej kašičky, má významný inhibičný účinok na baktériu Paenibacillus larvae. Antibakteriálny účinok 10-HDA bol potvrdený na viacerých kmeňoch baktérie vrátane všetkých hlavných genetických skupín (ERIC I–IV).
Kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim účinnosť 10-HDA je pH prostredia. Pri poklese pH z 7,2 na 5,5 sa inhibičný účinok zvýšil až 12-násobne. Pri pH 5,5 bola inhibícia rastu dosiahnutá už pri koncentrácii 0,2 μg/μL, zatiaľ čo pri vyššom pH boli potrebné výrazne vyššie koncentrácie. Tento efekt súvisí s vyššou antibakteriálnou aktivitou neionizovanej formy kyseliny v kyslom prostredí.
Experimenty ďalej ukázali, že klíčiace spóry baktérie sú vo všeobecnosti citlivejšie na 10-HDA než vegetatívne bunky. Keďže klíčenie spór predstavuje počiatočnú fázu infekcie, tento výsledok poukazuje na potenciál 10-HDA zasiahnuť patogén v najskoršom štádiu. Rast baktérie bol zároveň silne ovplyvnený samotným pH. P. larvae nerástla pri pH 4–4,5, rast začínal približne od pH 5,5 a zvyšoval sa smerom k neutrálnemu pH. To naznačuje, že kyslé prostredie larválnej potravy a čreva má samo o sebe inhibičný účinok, ktorý sa kombinuje s pôsobením 10-HDA.
Výsledky štúdie podporujú záver, že 10-HDA je významným faktorom, ktorý sa podieľa na potláčaní rastu P. larvae v čreve lariev a môže prispievať k individuálnej odolnosti lariev voči infekcii morom včelieho plodu. (Súhrn spracovaný AI, môže byť nepresný).
Naše výsledky:
Tu je TOP 10 matiek Šahaniek za rok 2024 na základe analýzy antibakteriálnej aktivity materskej kašičky voči spóram moru včelieho plodu v našom chove:
Hygienický pud
Hygienický prejav sa hodnotí 2x ročne. Výsledkom je priemerný čas v hodinách, ktorý je potrebný na úplné vyčistenie usmrtených kukiel tenkou ihlou. Najvýraznejší čistiaci pud majú včelstvá, ktoré v čo najkratšom čase dokážu odstrániť všetky usmrtené kukly.
Nozematóza v chove
V rámci chovu a predaja včelích matiek je chovateľ povinný mať:
- bakteriologické vyšetrenie meliva na MVP s negatívnym výsledkom
- vykonanú klinickú prehliadku včelstiev na MVP
- vyšetrenie zimných mŕtvoliek na nozematózu a roztočikovú nákazu najmenej z 35 včelstiev (RCH) a z 50 včelstiev (ŠCH). Výsledok vyšetrenia na roztočíkovú nákazu musí byť negatívny. Pri vyšetrení na nozematózu je povolené 30% pozitívnych vzoriek pri ŠCH a 50% pri RCH
Mor včelieho plodu
Každoročným cieleným vyšetrením vzoriek meliva sa prítomnosť Paenibacillus larvae nepotvrdila.
Protokoly o skúškach nájdete v sekcii DOKUMENTY
Medná úžitkovosť
Základom úžitkovosti včiel je medný výnos. Je to súčet hmotnosti medu vytočeného, odobratého v plástoch a medu ponechaného na zimu.
Ďalšie údaje, ktoré môžete zahrnúť do výpočtu:
1dm2 vystavanej medzistienky = 20g medu
1dm2 vystavaného stavebného rámika = 40g medu
1 rámik miery B (420×275) = cca 11 dm2 (1 strana)
Stavebný pud
Stavebný pud počítame ako počet vystavaných medzistienok a stavebných rámikov na 1 včelstvo za 1 rok. V tabuľke sú uvedené priemerné počty vystavaných medzistienok za plemenné včelstvá.
Morfometria krídel včiel
Morfometria je vedecká metóda, ktorá sa zaoberá meraním tvarov a rozmerov častí tela organizmov. Pri včelách sa využíva najmä na určenie rasovej príslušnosti včiel. Vedci alebo chovatelia merajú rôzne vonkajšie znaky tela, napríklad tvar a žilnatinu krídel, dĺžku sosáka, dĺžku chĺpkov alebo šírku niektorých častí tela.
Najčastejšie sa analyzujú krídla včiel, pretože ich žilnatina vytvára presný vzor, ktorý je pre jednotlivé rasy typický. Tieto znaky sa dnes často skenujú do počítača a vyhodnocujú pomocou štatistických metód. Morfometria tak pomáha zistiť, či je včelstvo rasovo čisté alebo krížené, a používa sa najmä pri výbere plemenných včelích matiek v chove.
Priemerné hodnoty v chove:
Lakťový index – štandard: 2 – 3,5 Šahanka: 2,80625
Diskoidálny uhol – štandard 3 – 7 Šahanka: 4,6625
Haploskupina: „C“,
Haplotypy: najviac sa vyskytujúce – C2c, C1a, menej C2d, C2e, C2y, C2z-> Šahanka C2c
Grafické výsledky morfometrie nájdete v sekcii DOKUMENTY
Výsledky počtu háčikov:
Štandard slovenskej kranskej včely: -počet háčikov na zadnom krídle- priemer 21,5 ks
Šahanka:
T19 – ♀F1 KIS220007 priemer 22,14 ks
M1 – ♀ 2024 priemer 20,83 ks
M3 – ♀ 2024 priemer 20,61 ks
M8 – ♀ 2023 priemer 21,15 ks
S16 – ♀ F1 KIS230009 priemer 20,30 ks
M35 – ♀234-2023 priemer 20,68 ks
Počet odchovaných včelích matiek k počtu včelstiev v chove
Do roku 2017 – línia vlastná a od roku 2017 – línia Šahanka
SPOLU SME UŽ ODCHOVALI 8405 VČELÍCH MATIEK.
PRIEMERNÝ POČET VČELSTIEV JE 121.
——————————————————————————————————————–
Údaje staršie ako rok 2022 sú archivované v papierovej verzii a z dôvodu časovej náročnosti na spracovanie nebudú zverejnené. Za pochopenie ďakujeme.